Občan ako podvodník a nepriateľ štátu
V každej demokratickej a právnej spoločnosti platí prezumpcia
neviny. V čase pandémie na slovenskej hranici, však nie. Veď sme vo vojne!
A na Matovičov ostrovček zdravia sa pchajú „tí ľudia, ktorým Slovensko
nebolo doteraz dobré“. Vracajú sa v čase krízy, aby tu doniesli zlú pliagu
a všetkých nakazili.“ Evidentne voľajakí sabotéri ako pán Lučanský. Každá
vláda mala svojich záškodníkov, jedni útočili na úspešne slovenské
predsedníctvo, iní organizovali Majdan,
no a teraz sa to tu hemží mudrosráčmi a roznášačmi patogénov
a vírusov.
Ľudia, ktorí sa vracajú zo
zahraničia sa automaticky považujú za chorých. Preto nevadí, ak niekoľko hodín
čakajú spoločne v stane. Vezú sa v plnom autobuse, kde im šofér chce
zapnúť klimatizáciu. Potom ich zadelia
s niekým cudzím na izbu. Pokiaľ im vyjde negatívny test, ale bývali
s niekým covid pozitívnym, tak si
len predĺžia svoj pobyt v štátnom zariadení o 14 dní. Krásne, takmer
mesačné prázdniny, a to všetko len za 13 Eur denne. Veď nič sa nedeje, alebo
predsa?![1]
Samozrejme sa štátnej karanténe
za istých okolností môžete vyhnúť.
Recept na prekročenie slovenskej hranice
Potrebuje k tomu test na
covid 19, nie starší ako 48 hodín.
Štandardne sa výsledky testu
dozviete v rozmedzí 24 a 48 hodín. Preto je dobré, aby ste si kúpili stan.
Akonáhle sa dáte otestovať, vycestovali, rozložili si stan na hranici
a modlili sa, aby výsledky stihli poslať do 48 hodín. Samozrejme,
taktiež musíte dúfať, že v zahraničí Vám výsledky pošlú oficiálnou cestou
a neoznamuje to telefonicky vrátnik. Respektíve ľudia, ktorí cestujú zo Švajčiarska,
nemusia vycestovať hneď, ale by mohli skúsiť využiť urýchľovač častíc,
a dostať sa takýmto spôsobom na hranicu.
Napriek tomu, ste ešte stále nevyhrali. Pretože zo
svojho dobre stráženého euroobalu musíte vybrať, prosím pekne, originál potvrdenie od lekára s
jeho podpisom a pečiatkou, ktorý bude dokazovať zdravotný stav spadajúci pod
výnimky. Taktiež dúfam, že máte prenosnú vreckovú fotokopírku, aby ste kópiu
mohli nechať na hranici. Pretože tam, také vymoženosti nemajú, pre Vás- občana
by to nemal byť problém.
Taktiež nezabúdajte, že ste na slovenskej
hranici, v Schengene sme od 1. mája 2004, preto neočakávajte prežitok
v podobe znalosti cudzieho jazyka. Potvrdenia si nachystajte v rodnej
ľubozvučnej slovenčine.
Napriek tejto Vašej úmornej snahe,
však pamätajte na to, že v očiach štátu ste nakazený podvodník, ktorý si
iste test sfalšoval, diagnózy vymyslel a potvrdili ste si to vyrezanou
zemiakovou pečiatkou. A preto šup s Vami do štátnej karantény. „Astmatik, cukrovkár?... To určite!“
Pokiaľ ste zodpovedný zdravý
človek, ktorý by chcel dodržať domácu karanténu, tak smola, štát Vám to neverí.
Žeby ste chceli využiť smart karanténu? A štát by Vás monitoroval cez aplikáciu?!
Nemáme. Síce sme prijala zákon o monitorovaní mobilov, ale nie. Nie je to
možné.
Žeby ste boli ochotný nosiť
monitorovací náramok? To nemyslíte vážne! Veď je to nehumánne! Čo ste voľajaký
zločinec?! Len sa pekne zaregistrujte najneskôr 72 hodín pred príchodom na
Slovensko, aby Vás mohli zadeliť do štátneho zariadenie podľa Vášho bydliska. Pokiaľ
ste z Modrej, tak Vás pošlú do Vranova nad Topľou, a keď ste zo Svidníka,
tak pôjdete do Gabčíkova. „Chybičky sa stávajú.......je Vás proste veľa. Robíme
čo môžeme.“
O dôvere a právností
A tak sedím
a rozmýšľam, ako doma, ešteže máme Skype, môžem to ľahko zistiť. Kedy
sa naživo uvidíme, to zistiť neviem. Z dlhej chvíle rozmýšľam ako sa asi
má Pavol Rusko. Ani to neviem, ale viem, že je doma. Viem, že 27.02.2020 krátko
po pol desiatej opustil pojednávaciu miestnosť, aby si verdikt mohol vypočuť
doma so svojou manželkou. Dostal 19 rokov. Je stále doma. ... Rozsudok totiž nie
je právoplatný.
Rozmýšľam o všetkých tých
rečiach o obnove dôvery v právny štát. Myslím na ľudí, ktorí dnes budú na
hranici čakať kedy a kde ich odvezú, lebo im táto vláda neverí. Ale „Anči“
verí.[2]
A keď sú nejaké pochybností, tak pôjde na detektor. Ani Ľubomír Vážny do
konca koronakrízy z funkcie neodíde, na ministerstve dopravy zrazu
dôverujeme ľuďom od Stromčeka či Rašiho.[3]
Už je v pohode aj človek, ktorý rozplakal Igora Matoviča, a ktorému malo
hrozilo väzenie, Daniel Guspan.[4] ... Iste 100 dní. Vláda to má ťažké. Chápem. Určite nikto vláde nevyčíta, že chce
chrániť občanov na Slovensku, a že kontroluje hranice. Ale, vyčítam jej
spôsob akým to robí. Pretože aj ľudia, ktorí sa vracajú zo zahraničia, sú tiež
občanmi Slovenskej republiky a majú svoje práva.
Telemost medzi slobodou a obmedzeniami
24. apríla
2020 rakúsky kancelár Sebastian Kurz usporiadal videokonferenciu
s predstaviteľmi šiestich štátov, ktoré sú úspešné v boji
proti šíreniu koronavírusu.[5]
Náš najúspešnejší bojovník proti koronavírusu, ktorému čísla v štatistike
závidia na celom svete, pozvaný nebol. Nečudo. Pri svojom motte, ktoré
Sebastian Kurz opakuje, „Toľko slobody, koľko bude možne, a toľko obmedzení,
koľko bude nutné“, by si asi s Igor Matovičom nemal čo povedať. ...s
človekom, ktorý pri relatívne nízkom počte nakazených hovorí o blackoute,
ktorý nasilu zatvára vlastných občanov do nútenej štátnej karantény. ... pre
ktorého sú ľudia s inými názormi len hejtri a necitlivý vrahovia
túžiaci po peniazoch.
A tak, to čo sa nepodarilo
R. Ficovi a P. Pellegrinimu, sa nakoniec podarilo I. Matovičovi, seriózne
si položiť otázku, či sa chcem raz vrátiť a žiť v krajine, ktorá sa
v čase krízy, takto správa k svojim občanom, napriek tomu, že môže
využiť iné prostriedky na ochranu.
S pozdravom múdrosráčka
kričiaca spoza búčka z Voralbergu
